Moderný archeologický výskum odhalil množstvo pozostatkov a artefaktov súvisiacich s odlievaním železa v lokalite Houduanwan, ktorá sa nachádza v juhozápadnej časti východnej mestskej časti starobylého hlavného mesta Zheng-Han v meste Xinzheng. Táto lokalita sa rozprestierala na ploche takmer 100 000 metrov štvorcových a slúžila ako štátna dielňa na odlievanie nástrojov a poľnohospodárskych nástrojov počas obdobia od polovice do neskorého obdobia vojnových štátov. Objav dekarbonizačnej pece v lokalite Houduanwan posunul známu históriu čínskej tvárnej liatiny najmenej o 200 rokov, čím ju posunul o viac ako 2000 rokov pred Západ.
V roku 1722 Francúz René Antoine Ferchault de Réaumur vyrobil kujnú liatinu s bielym srdcom. Neskôr, v roku 1826, vynašiel Američan Seth Boyden tvárnu liatinu s čiernym srdcom.
Do 20. rokov 20. storočia viedol pokrok vo výskume kľúčových komponentov (ako je uhlík a kremík), účinky legujúcich prvkov, metódy tavenia a očkovacie techniky k vzniku takzvanej „vysokokvalitnej liatiny“. V dôsledku toho sa vlastnosti materiálu výrazne zlepšili a rozsah použitia sa do určitej miery rozšíril. Avšak kvôli základnej nevýhode nízkej húževnatosti sa rozsah jeho použitia nedokázal rýchlo rozšíriť.
V roku 1947 britský výskumník H. Morrogh objavil typ liatiny s guľôčkovým grafitom v odliatom stave.
V roku 1948 sa tvárna liatina vyrábala pridávaním céru (Ce) do sivej liatiny s vysokým obsahom uhlíka, s nízkym obsahom síry a s nízkym obsahom fosforu, pričom sa zachoval zvyškový obsah Ce nad 0,02 %. Takmer súčasne Gagnebin a ďalší z International Nickel Company (INCO) v Spojených štátoch dosiahli rovnaký výsledok pridaním horčíka (Mg) do liatiny a udržaním zvyškového obsahu Mg nad 0,04 %.
Počas 2. svetovej vojny sa kvôli nedostatku chrómu – prvku nevyhnutného na výrobu martenzitickej bielej liatiny odolnej proti opotrebovaniu, stalo hľadanie náhradných prvkov naliehavou záležitosťou. Následne sa uskutočnil systematický výskum potenciálu tvorby karbidov rôznych kovov a prechodných kovov schopných chemickej väzby s uhlíkom; do tejto štúdie bol zahrnutý horčík. Na zmiernenie prudkého striekania, ku ktorému dochádza počas pridávania horčíka, sa použili zliatiny Cu-Mg (80/20) a Ni-Mg (80/20). Výsledky ukázali, že horčík nielen účinne slúžil ako náhrada chrómu, ale tiež vykazoval významný odsírovací účinok, keď určité zvyškové množstvo zostalo v roztavenom železe. Na základe týchto zistení sa výskum rozšíril z bielej liatiny na účinky pridávania horčíka do sivej liatiny. Keď sa do sivej liatiny obsahujúcej 3,5 % C, 2,25 % Si a 2 % Ni pridalo 0,5 % horčíka, pevnosť v ťahu dosiahla 78 kgf/mm², čo je oveľa viac ako pôvodné očakávania (bežná sivá liatina zvyčajne meria okolo 13 kgf/mm²).
História vývoja tvárnej liatiny
Dvojica
Proces zvárania prírubyĎalšie
Úvod do prírubPopulárne produkty
Zaslať požiadavku
